Lhoty / Lehoty

História
 Tak ako čas plynie, aj ľudia a ich osudy sa menia. Ostávajú v nich spomienky, ktoré ponúkajú pohľad do minulosti. Píše sa rok 2011, v ktorom si pripomíname 621 rokov od prvej písomnej zmienky o Bartošovej Lehôtke. Obec bola založená Šoltýsom Bartošom tiež nazývaným Mikulášom z Hája v roku 1390. Od r. 1397 ju vlastnilo beňadické opátstvo - stanovené krupinským právom. BARTOSLEVKA je zapísaný ako prvý názov obce z roku 1487 (o 78 rokov neskôr už ako BARTHOSLEHOTKA). Patrila ostrihomskému arcibiskupovi v správe Dominia vo Svätom Kríži nad Hronom. Od roku 1776 banskobystrickému biskupovi. Skutočnosť, že v podstate stále patrila pod cirkevnú vrchnosť sa odrazila aj v jej pečatnej symbolike.
Bartošova Lehôtka sa nachádza v kremnickom pohorí (časť jastrabská vrchovina), v údolí kremnického potoka nazývaného Rudnica. Nadmorská výška obce je 390 m.n.m. s chotárom o rozlohe 867 ha. Pôda je nižšej bonity, druhu hlinitá a hlinito piesočnatá hnedo-zem neutrálnej až slabokyslej reakcie.
V minulosti sa obyvatelia zaoberali prácou v bani, v lesoch, pálením uhlia a hlinených fajok, na železnici, z časti roľníctvom a včelárstvom. V letnom období sa živili sezónnymi prácami v Rakúsku. Spracovávali textílie, vlákna a vápenec.
Medzi historické pamätihodnosti obce patrí kostol sv. Jána Nepomuckého z roku 1673. Je postavený na gotických základoch. V 17. storočí ohradený 112 metrov dlhým a 2 metre vysokým múrom so strieľňami. Okolie kostola bolo obohatené barokovou kaplnkou. Vo veži sú umiestnené dva zvony z roku 1673. Na križovatke ciest Kremnica – Žiar nad Hronom – Jastrabá je osadená socha svätého Jána Nepomuckého z roku 1893. Taktiež sa tu nachádza jediný "Ľudový dom" v regióne. V lokalite Húšťavka boli objavené nálezy zo stredného obdobia paleolitu. V roku 1935 postihli Bartošovu Lehôtku živelné pohromy a o 37 rokov neskôr sa obcou prehnala storočná voda. Narodili sa tu a pôsobili známe osobnosti v oblasti kultúry: Ondrej Mojžiš a Andrej Vozár. V rokoch 1703 – 1847 sídlil na území obce Notársky úrad a prvý notár sa menoval Mucha. Na dolných lúkach bola v roku 1750 otvorená ťažobná šachta. O sto rokov neskôr hutman Janovec z Kremnice založil hasičské družstvo.
Za najkrajšie obdobie pre malých žiačikov sa pokladá rok 1856. Vtedy sa otvorila prvá škola a od roku 1923 sa v nej vyučovalo v slovenskom jazyku. V obci bol tiež ustanovený biskupský fešter Seči Šandor. Nové možnosti prepravy prinieslo železničné spojenie Hronská Dúbrava – Vrútky, ktoré sa spustilo v rokoch 1870 – 1872. Vodný mlyn a píla na drevo zamestnali mnohých obyvateľov. Stalo sa tak v roku 1920, keď Hrmo spustil obidva výdobytky. Obdobie družstevníctva neminulo ani tento kraj a v roku 1925 bolo založené ochotnícke divadlo Rozsievač. V roku 1931 ukončená elektirifikácia obce a o rok neskôr postavený vodovod. Oslobodenie obce rum. armádou sa datuje na 3. – 4. apríla 1945. Počas II. svetovej vojny bolo oslobodených 34 občanov, z toho 6 zajatých v Rusku a Taliansku. Jednotné roľnícke družstvo a miestny rozhlas bol zriadený v roku 1957. Pošta v obci sídlila od roku 1958. V roku 1972 bol postavený kultúrny dom. Otvorenie materskej škôlky v roku 1977 predchádzalo zrušenie základnej školy. Plynofikácia obce sa datuje na rok 2003.
Obec ponúka širokú škálu turistických možností. Na západ, v horách pri Hornej Klape vo výške 687 m.n.m. sa nachádza jazierko – Slobodné. Smerom na juh v nadmorskej výške 683 m je možné zdolať impozantné ryolitové bralo – Jastrabskú skalu. Najvyšším vrchom v chotári je Ďurova skala, ktorá dosahuje výšku 697 m.n.m..