Lhoty / Lehoty

MALÁ LEHOTA

V období 12.14. storočia bolo dovŕšené osídľovanie územia Slovenska. Tento proces sa dotkol i územia hornej Nitry. Zakladanie nových osád uskutočňovali najmä zemania, aby rozšírili plochy obrábanej pôdy. Takto na základe zákupného práva vznikali nové obce - Lehoty a Poruby.

Po smrti Matúša Čáka roku 1321 sa dovtedy pretrvávajúce napätie na hornej Nitreiastočne uvoľnilo a centrom kráľovských majetkov sa stali Bojnice. Od roku 1350 sa datuje už existencia nového hradu Sivý Kameň a tak po rozpade oslianského domínia pripadla časť jeho majetkov tomuto panstvu. Podobný osud postihol i domínium prievidzké. Kráľovná Mária zakrátko udelila Prievidzi mestské práva. Bojnice a zostatky majetkov oslianského hradu spravoval bán Gilet.

Už počas správcovstva Giletovcov sa na území pôvodnej nováckej občiny vytvorili v rámci osídľovania nové osady s vlastnými chotármi. Na klčovisku uprostred rozsiahlych lesov vznikli aj naše nové osady Malá a Veľká Lehota, ktoré sa riadili zákupným (škultetskym) právom. Obe Lehoty boli poddanskými dedinami hradu Sivý Kameň. V listinách sa však názvy Lehôt vyskytujú pomerne neskoro. Malá Lehota sa prvýkrát spomína v roku 1362 pri ohraničovaní Cígľa ako Sceperdolehotaya. Veľká Lehota ako Istvanlehotaya (Štefanová Lehota) je písomne doložená až v roku 1388.