Lhoty / Lehoty

Pavčina Lehota 

Z HISTÓRIE OBCE

Obec Pavčina Lehota leží na severe Nízkych Tatier pri vstupe do Demänovskej doliny v nadmorskej výške 698 m n.m..

História osídlenia chotára Pavčinej Lehoty siaha až do obdobia 500 – 1000 rokov pred naším letopočtom a to lužickým ľudom na vrchu Jama. Dôkazom tohto osídlenia je aj ručne vytesaná jama vo vápencovej skale hlboká asi 15 m.

Obec Pavčina Lehota vznikla z dvoch sídelných útvarov, a to z osady a z majera. Jej založenie spadá do posledných rokov 13. storočia. V tomto období sa osídľovali aj susedné chotáre a zakladali dediny na Liptove.

Pavčina Lehota svoju históriu začína, keď uhorskí králi Ondrej III., Belo IV. a Ladislav IV. rozširujú osídlenie Palúdzky a poriečia Demänovky. Títo panovníci dávajú spomenuté územia svojím dvoranom, vojakom a kráľovským úradníkom za ich zásluhy pre panovnícky dvor.

Pavčina Lehota mala pri osídľovaní päť rodín: Majerčiak – Majerovie, Kupčo – Kubovie, Lazoň – Zlazu, Staroň – Starých a Šimko. Z historických prameňov však nie je zrejmé či patrili pod jedného alebo viacerých zemepánov.

V roku 1600 prepukla cholera. Zmenšil sa počet poddaných hlavne v Palúdzke a od polovice 16. storočia po vymretí zemanov z Bodíc patrili Bodice, Lehota a hlavne Kamenná Porúbka zemanom z Palúdzky.

Obyvateľstvo sa venovalo pastierstvu, lesnému hospodárstvu. Starí osadníci rozširovali plochy ornej pôdy, lúk a pasienkov do vyšších polôh. V 18. storočí preniká už aj na Lehotu osvietenský duch, upravuje sa urbár, prestáva poddanstvo, prichádzajú nové zemianske rodiny. Obec začína dostávať dnešnú podobu, ktorá je už zaznačená v prvých pozemkových knihách z roku 1845 a 1866.

V roku 1897 vyhorela dolná časť obce. V roku 1935 požiar zničil 3 rodinné domy s hospodárskymi budovami. Výstavba cesty k Demänovke a regulácia potôčika dotvára dnešnú podobu Lehoty, ku ktorej sa pridáva v rokoch 1960 – 1965 horná ulica Hate a ulica nad Ohradcami.

Názov obce

Pavčina - po zemepánovi Pavčulovi alebo podľa už zaniknutého krstného mena Pavčína.

Lehota - predpokladá sa, že išlo o splnenie určitej úlohy v lehote – termíne pravdepodobne za osídlenie a kultiváciu pôdy pre seba a zemepána. Pretrvávajú aj domnienky, že to môže byť za splnenie úlohy pri začiatku stavby hradu na vrchu Jama, Zámčeku alebo zlatých baniach v Demänovskej doline pod Ďumbierom.