Lhoty / Lehoty

Janova Lehota

Janova Lehota (nem. Drexlerhau) je obec na Slovensku v okrese Žiar nad Hronom. V obci je typická reťazová kolonizačná zástavba

História obce

Vznik obce Janova Lehota – po nemecky Drexlerhau, ako aj vznik ostatných nemeckých dedín súvisí s nemeckou východnou kolonizáciou v 14. a 15. storočí, ktorá siahala ďaleko do východnej a juhovýchodnej Európy. V trojzväzkovom diele Raimuda Friedricha Kaindla O dedinách Karpatských Nemcov sa dozvedáme, že obec Drexlerhau (Janova Lehota) vznikla v roku 1376 a prvý raz bola pomenovaná v roku 1487. Prví obyvatelia tejto obce žili teda vyše 100 rokov ako nirmáni.

Ako vznikla naša obec?

Dávno v minulosti – v 14.storočí podnikatelia volali ich „lokátori“, zorganizovali viacero nemeckých rodín, aby sa vybrali na cestu do inej krajiny s cieľom „vyklčovať“ (vyrúbať) les a potom sa usadiť. Znamenalo to pre nich najprv viacej biedy ako chleba a mnohí určite oľutovali rozhodnutie opustiť svoju vlasť. Miesto, kde sa mali títo ľudia usadiť, bolo vopred dohodnuté medzi lokárom a majiteľom pozemkov. Neboli to však úrodné pozemky ale husté llesné porasty pri vodných tokoch.
Vzniknuté dediny sa potom volali podľa mien lokárov. Do našej oblasti prišiel lokár Johannes (Ján) Drexler. Prvotný názov obce vznikol teda podľa priezviska Drexler + „hau“ = Drexlerhau. „Hau“ je lesnícky výraz znamenajúci klčovať, a tak názov poukazuje na vznik obce na vyklčovanom mieste. „Hauerland“ sú krajiny, ktoré vznikli v oblastiach vyklčovaných lesov. Prečo sa v niektorých písomnostiach objavuje aj názov „Drexlerhay“? Názov sa zakladá naa omyle niektorých cudzích notárov, alebo učiteľov, ktorí ho použili v písomnostiach, lebo nevedeli nemecky alebo nemčinu ovládali nedostatočne. Slovenské pomenovanie Janova Lehota vzniklo snáď podľa mena lokátora Johannes=Ján-Jánova-Janova. Druhú časť pomenovania Lehota poukazuje pravdepodobne na dobu-lehotu, ktorú mal lokátor Johannes Drexler na založenie novej obce alebo časového obdobia, keď boli občania oslobodení od dane, možno i na dobu výsad lokátora.

Prví obyvatelia, určite ich nebolo vraj viac ako „2 tucty“, polohu dediny naplánovali podľa podmienok. Teda nie do kruhu ako v nížinách, ale pozdĺž potoka pri dome, lán pri láne. Najskôr stavali drevené, neskôr kamenné domy nemeckého typu. Stavali ich z oby-čajných skál nájdených na poliach . Vyznačovali sa nízkym kamenným „soklom“, ktorého kameň zvyčajne kresali. Steny domov postavili z kameňa a hliny. Len málo ich bolo zvonku omietnutých. Strecha bola spočiatku zo slamy, až neskôr z eternitu a škridly. Za domom sa rozprestierali lány zeme, ktoré neboli širšie ako dvor. Usadlíkom bolo pridelené toľko zeme, koľko potrebovala rodina pre svoju obživu.

Spočiatku boli oslobodení od všetkých poplatkov a daní. Museli však svojmu lokárovi, ktorý sa stal ich richtárom, obrábať pôdu. Mal jej oveľa viacej ako ostatní. Okrem toho mal právo páliť pálenku, variť pivo, mať bitúnok a mlyn. Ľudia museli mlieť obilie len v jeho mlyne. Neskôr odovzdávali lokárovi pevne stanovené peňažné a naturálne dávky. Odovzdávali ich v ter-mínoch, zvyčajne 2.februára a 29.septembra. Richtárstvo bolo teda veľmi výnosné a výhodné. Táto funkcia sa dedila z pokolenia na pokolenie alebo sa mohla predať cudzej osobe. Richtár mal veľké práva v rozhodovaní pri riešení obecných záležitostí, predsedal na súde, boli mu predelené nižšie právomoci. Tretina z pokút občanom patrila jemu a dve tretiny sa odovzdávali statkárovi.

Začiatok života usadlíkov v našej obci bol veľmi ťažký. Hovorí sa, že prvá generácia tu našla len smrť, druhá generácia zažila biedu a až tretia generácia mala chlieb. Trvalo veľa desiatok rokov, kým uvažovali aj o dôležitosti rozvoja duch – o výstavbe školy alebo kostola.