Lhoty / Lehoty

Lehota

V období vzniku našej obce - v stredoveku - bolo Slovensko súčasťou Uhorského kráľovstva. Najosídlenejšou častou Slovenska, ktoré bolo známe rozvíjajúcim sa poľnohospodárstvom, ale aj ťažbou a spracovaním drahých kovov, bol dnešný Západoslovenský kraj. Úradným jazykom bola latinčina, no zapisovanie mien a názvov obcí a chotárov bolo chaotické. Niekedy sa názvy polatinčovali, inokedy sa zapisovali so slovenským základom, no hlavne u novovznikajúcich obciach bol zápis v maďarskom jazyku. Písomnosti boli likvidované pri početných požiaroch – náhodných, ale hlavne pri vpádoch plieniteľov (Moravania, Maďari,Tatari, Turci, Napoleon, Nemci...) Rovnako boli likvidované cieľavedome každým, kto mal moc, naposledy komunistami. Preto je dnes problémom zorientovať sa v našej histórii, ku ktorej sa my sami správame nevšímavo, k svojej histórii nemáme skoro žiadnu úctu.

Začiatkom XIV. storočia v období panovania Matúša Čáka Trenčianskeho (1260-1321), vtedajšieho veľmoža slovenského, pána Váhu a Tatier, sa zakladali usadlosti pod vplyvom šoltýskej kolonizácie. Mestečká a dediny zakladal jednotlivec: šoltýs - škultét, ktorý povolal budúcich usadníkov a to nielen z blízkeho okolia, ale aj z cudziny, rozdelil pôdu a vo vzniknutej usadlosti sa stal dedičným richtárom.

Okolie osady Aba Lehota tvoril súvislý lesný porast. V záujme vtedajších panovníkov sa lesy vyklčovali, aby sa zúrodnená pôda mohla využívať pre rozvíjajúce sa roľníctvo. Obyvateľom, ktorí sa zaoberali týmito prácami bola udelená výnimka z daní, ktorá trvala 10 až 15 rokov. Doba trvania výnimky sa nazývala lehota a odtiaľ vznikol aj názov našej obce. Výnimku z daní mali vtedy viaceré usadlosti, o čom svedčí aj počet obcí, ktoré majú vo svojom názve "Lehota". Na Slovensku sa zachovalo celkom cca 44 Lehôt, v Čechách cca 265.

Našu obec založil takýmto spôsobom v r. 1303 kómes Aba z rodu Hunt-Poznan pri hradskej ceste, ktorá spájala Nitriansky hrad s Hlohoveckým. Územie daroval tomuto starému uhorskému rodu za zásluhy v križiackej vojne už r. 1275 kráľ Ľudovít Veľký (1342 – 1382), za zásluhy v Tatarských bojoch a za hrdinské správanie sa vo vojne proti kráľovi Otakarovi.

Po kómesovi z rodu Hunt-Poznan bola táto osada príslušenstvo hradu Hlohovec. Lehotku v r.1437 dostali Očkajovci (zemani z Očkova - Očkovci, ktorí si pomaďarčili meno na Ocskay). Ale vieme, že o tieto majetky prišli, pretože Michal Lefantovský r 1575 daroval chotár Lehoty svojmu úradníkovi P. Širokému v Lehote. V r.1618 bola zničená Turkami tak po 315tich rokoch existencie celkom zanikla. V r.1688 daroval toto územie arcibiskup Jur Pohronec ako už svoj majetok nitrianskej katedrále.

V r. 1694 získal tieto pozemky Ján Uzovič.

Po roku 1700 sa po cca 110tich rokoch opäť zaľudnila rôznymi živlami a Ocskaiovci len s veľkou námahou získali späť svoj majetok. No opäť malo toto územie akoby smolu. Najznámejší z Očkovcov bol Ladislav Ocskay – brigadír Labancov, kde po boku Fr. Rákoczyho II lúpil a vraždil, aby ich hneď zradil, pridal sa ku kurucom grófa Karola Pálfyho a to hneď niekoľko krát. Napriek tomu mal ešte ako chlapec rýchlu vojenskú kariéru a ako 25 ročný už mal hodnosť brigádneho generála. Za svoje zrady mu najprv labanci odrezali ucho, no nakoniec ho r. 1710 v Nových Zámkoch kuruci aj sťali a hlavu nastokli na drevený kôl pre výstrahu všetkým zradcom. ALE nebol by to Ladislav Ocskay, keby ešte nebolo nejaké ale. Roky po jeho poprave sa s ním vraj stretol niekto z nášho kraja v Poľsku. Čiže popravený bol neznámy opitý úbožiak, z ktorého urobili Ocskaya! O svoje majetky sa nestaral, tie pustli v spontánnej anarchii a rozmáhalo sa tu nebývalé zbojníctvo, krvavé šenky v Očkove, aj na jeho majetku pri Lehote s veľmi podobnou smutnou históriou.

Naša obec sa najprv nazývala Lehotka, keď sa spomína v r.1456 ako majetok hradu Hlohoveckého. Neskôr ju nazvali Aba Lehota (po pôvodnom zakladateľovi), potom od r.1775 Konyok Lehota. Staršia pečať znázorňuje klasy, strapec hrozna a monogram A. L., ktorá sa však nezachovala. Nová zobrazuje Ježišov krst a legendu "Pecsat oszadi Abba Lehota" 1823.