Lhoty / Lehoty

Nová Lehota (HANDLOVA)

Novú Lehotu založili nemeckí prisťahovalci v polovici 14. storočia na území svätokrížskeho panstva, ktoré bolo už od roku 1075 majetkom ostrihomského arcibiskupstva a od roku 1776 banskobystrického biskupstva. Všetko nasvedčuje tomu, že väčšina nemeckých prisťahovalcov prišla z už existujúcich susedných nemeckých dedín Handlová (nem. Krickerhau) a Janova Lehota (nem. Drexlerhau). Obyvatelia Novej Lehoty hovorili miestnym nemeckým nárečím, ktoré bolo príbuzné s nárečím Handlovej a Janovej Lehoty.

Pozoruhodnosti

V dedine sa nachádza veľa pôvodných kamenných neomietnutých domov uprostred záhrad s množstvom prekrásnych solitérov líp.
Návštevníci obdivujú sekvoju obrovskú (Sequoia gigantea) a tis obyčajný (Taxus baccata), ktoré zasadil farár Ambrosy okolo roku 1848 v záhrade fary v blízkosti kostola sv. Mikuláša. Dedina je obklopená vysokými vrchmi a na východe je dominovaná hrebeňom Jankovho vrchu, 848 m (nem. Hänselberg) a na severozápade masívom Bielej skaly, 1133 m (nem. Weisser Stein). Malá Traušla, 798 m (nem. Drauschelberg) na hranici handlovského a janovolehotského chotára poskytuje výhľad do Handlovskej kotliny a na Veľký Grič, 972 m (nem. Donnerstein).

Stará historická cesta z hornej Nitry na stredné Pohronie viedla cez Handlovú proti prúdu potoka Handlovka cez sedlo Wüstling, dole dedinou popri potoku Dorfbach do údolia potoka Lutila a Žiarskej kotliny.
V 16. a 17. storočí často po ceste tiahli oddiely kuruckých a cisárskych vojsk, ktoré viac drancovali okolité dediny, ako medzi sebou bojovali. V Novej Lehote sa zachovala povesť o bitke pri Handlovej v roku 1678.


Poloha Novej Lehoty

 

Nová Lehota sa nachádza južne od Handlovej v údolí prítoku potoka Lutila, ktorý oddeľuje Vtáčnik od Kremnických vrchov, pod cestou z Handlovej od Žiaru nad Hronom. Po stáročia samostatná obec a farnosť sa rozprestiera po miernych svahoch na oboch stranách horského potoka Dorfbach v dĺžke 2 km od juhu na sever v šírke 150 – 200 m od východu na západ.
Vznikla ako dedina, ktorá pozostávala z rozptýlených dvorov, pôvodne drevených, a až od druhej polovice 19. storočia kamenných domov. Obytné domy a drevené maštale a humná boli obyčajne pokryté slamou a až od začiatku 20. storočia eternitom a škridlou.

Prvá písomná zmienka


Meno obce sa po prvýkrát spomína v účtoch 48. ostrihomského arcibiskupa Hippolita d´Este

v roku 1487 ako Noua Leotta,

1773 Nowa Lehota,

1784 Neuhay,

1804 Uj Lehota, Neuhey,

1930 Neuhay

a od roku 1940 Nová Lehota – Neuhau.
Údolie potoka Dorfbach bolo pravdepodobne osídlené Slovákmi už pred príchodom Nemcov. Svedčia o tom slovensky znejúce názvy časti obce v miestnom nemeckom nárečí.